Meditoval som. Po dlhšom čase som si opäť spomenul na svoj výcvik v boji, tak som si preberal to prečo sa mi vracajú veci ktoré som myslel že ich nepotrebujem. Je to ľahké keď som začal robiť karate bol to šport, neskôr som išiel smerom mäkkých škôl, jiu jitsu a aikido. A tam som dospel k Zenu. Boli časy keď som denne venoval meditácií aspoň 30 minút. Neskôr som poľavil. Dnes sa k tomu opäť vraciam. Prečo? Hm stratil som cieľ:) ostala iba Cesta s jasným spôsobom čo urobiť. A to je chyba. Prišiel som rozborom k tomu, že v živote sú dôležité 3 veci. Cieľ, Radosť a Šťastie.
Cieľ a Cesta sú dve strany tej istej mince, preto by sme nemali mincu nechať visieť vo vzduchu. Cesta je cieľ a Cieľ je cesta :-) jednoduché však? Ak sa priveľmi sústredíme na cieľ stratíme cestu a svet okolo nás, zaniknú nám v okolí kvety, slnko, stromy. Ak si začneme všímať ruže, vodu alebo polia ľahko sa zabudneme a stratíme cieľ. Ako je v jednom zenovom príbehu z Japonska: Manažér ktorý chodil k zenovému majstrovi stál pred sumárom po roku. Majster sa pýtal čo mu dala meditácia. Muž odvetil: Pri ceste do práce vnímam kvety, stromy. Majster sa usmial a povedal nech príde o rok a poctivo nech medituje. Po roku muž prišiel opäť. Otázka bola povedaná rovnako ale odpoveď nie. Muž sa usmial a povedal: Teraz vidím kvety a stromy aj pri odchode s práce. Čiže zlúčil cestu a cieľ a tým začal dávať najavo i radosť.
Choré srdce bije pravidelne. Zdravé o to nemá záujem, prispôsobuje sa zmenám v organizme i v okolí. Je flexibilné. A má radosť zo zmien. Radosť u ľudí je zriedkavá a veľmi úzko spätá so šťastím. Meditácia mi pomáha spracovať i to "zlé" a nájsť v ňom to pekné a dobré. Potom mám radosť z toho ako som si zbytočne robil starosti. Radosť so slnka i okolia. Zen v Japonsku berie negativitu aj pozitivitu ako náhľad. Pri učení keď niekomu poviem nechápeš to, nejde ti to sa u nás často človek zablokuje. Pritom by mal mať radosť, že som upozornil na nedostatok. U nás treba povedať: Napreduješ pomaly možno ti to bude trvať dlhšie ako kolegovi ale dokážeš to. Európania sú vo väčšine vecí negativisti. Nehľadajú radosť ale žiaľ a smútok tam kde je radosť a smiech. Smiech lieči smiech uvoľnuje a radujme sa už len s toho, že nám niekto povie o tom že sa nám to nedarí zvládnuť. Keď to niekto povie, značí to že ho zaujímame alebo aspoň nie sme mu ľahostajný. To je spôsob ako žiť s radosťou nájsť si stupienok ku šťastiu. A tým by mala byť radosť, radosť z práce, života, pohybu. Byť ako zdravé srdce...... Flexibilný a uvoľnený a tým postupovať k svojmu šťastiu.
Čo sa týka toho, každý z nás túži po šťastí. I keď si to každý predstavuje inak. Niekomu stačí majetok, iný túži po poznaní, niektorý chce bzť súčasťou niečoho väčšieho. Mnohí tvrdia že našli recept na šťastie. Taja ho, ako to najväčšie tajomstvo a zhrýzajú sa strachom aby niekto nebol šťastnejší ako oni. Prečo? Kde je potom to ich šťastie? :) Ako môžu byť šťastný keď je tam strach? Občas stačí byť trochu optimista, nemať strach s toho, že idem na ulicu a niekto mi ublíži, že zmoknem. Proste byť súčasťou sveta a okolia, vidieť to pekne čo je. To je cesta ku šťastiu. Ale čo nás robí šťastnými vieme iba mi sami. Možno úsmev, pohladenie, objatie.
Krása v živote
21.04.2007 09:22:13
Kde ma clovek najst krasu ? Stastie? preco sa mi nedari?
Komentáre
mnoo,
Ano je to tak.
aikido