Šedý plášť sa mihol lesom,
Tieňom zaleskol sa šíp
Smrť hrozí všetkým besom
Neprežije veru nik.
Srdce Lórienu, toť meno lesa,
nestráži však duch.
Tichý krok a oko Elfa,
kradmý pohyb víri vzduch.
I keď nie som elfí bard,
v prvých lúčoch rána,
pociťujem strach,
že zaniká nebeská krása.
Vidím jak hviezd jas
s úsvitom zaniká
i keď viem že prídu zas
srdce žiaľ mi preniká.
Hlboká tichá túžba po Hviezde,
Duša pokojom mi znie.
Viem že tam niekde je
Domov za ktorým sa mi cnie.
S hlbokým duše smútkom
Pohľadom hviezdy hľadím.
Úsvit slnečným jasom
Hlbokú ranu mi jatrí.
Túžba Elfov spanilých mi znie,
na Západ za morom.
Kde hviezda jasne planie
Valinor mi je domovom.
Túžba hviezd jak túžba Elfov,
jedným byť a jedno byť
spoločne v tichu kozmu žiť
bez ľudských zverov
Striebristé lode
posádka s vlasmi zlatými.
Na Lunou osvetlenej vode.
Snáď plaviť sa budeme i my.
Posledná loď vyplávala
na západ i s mojim srdcom.
Túžba i bolesť ostáva
stávajúc sa mi vodcom.
Slnko mučí páli
Ja so strateným srdcom,
V skrytu lesa tíšiny
Zrak upieram k diali
V ústretí temna v ďalšej chvíli
So smútkom a blízkosťou jednej víly.
Komentáre
:-)))