Strach
Nastavuje nám zrkadlo a to zrkadlo nám ukazuje náš Strach.
Bojíme sa, vždy a všade.
Človek sa bojí byť sám, a zároveň má strach z prítomnosti iných ľudí. Bojí sa ukázať čo sa v ňom skrýva, aby sa nestal priveľmi odlišný. Bojíme sa tmy, ticha.
Zároveň však sa bojíme hluku a jasného svetla. Unikáme pred prirodzenosťou človeka a to po kolektivizme ( inak povedané sme stádne zvieratá ) Tvárime sa akí sme zaneprázdnený. "zabúdame" na okolie rodinu a snažíme sa byť "dokonalý" podľa merítok spoločnosti. Deformuje nás svet okolo. Počítače, telefón, radšej niekomu telefonujeme ako sa s ním stretneme alebo mu pošleme email.
Bojíme sa zostarnúť, chceme byť zdravý, bojíme sa byť inovatívný ale zároveň máme stres aby nám niečo neušlo.
No a popri tom nám uteká život, ktorého sa tak bojíme, možno viac ako smrti.
Bojíme sa spoznať sami seba a bojíme sa spoznávať okolie. Snažíme sa byť "samostatný" čím skrývame strach pred stratou. To čo na okolí nenávidíme je to čoho sa najviac bojíme.
Bojíme sa priznať si že neexistuje zázemie "domova" snažíme sa byť "bohatý" a jediným naším bohatstvom môže byť to ako žijeme, cítime a spoznávame svet. Máme strach že sa prebudíme a uvidíme svet aký je, zničený, špinavý plný bytostí. Niektoré z nich sú priateľské ine nepriateľské a mi na tom nič nezmeníme.
Viažeme sa putami, majetkom, bytom, peniazmi aby sme mali pocit bezpečia. Bojíme sa. Čo ak by nás prinútila vrátiť sa k nej. Staviame si ulitu sme obmedzovaný čím ďalej tým viac. Slimák je voči nám slobodný.
Ako napísal jeden autor (nepamätám si meno už mám pomaly sklerózu ;-))
Túžbou človeka nie je žiť slobodne na slobode ale slobodne v zajatí.
Smrť.
Tá jediná dokáže odstrániť náš strach. Ale ľudia sa smrti boja.
Smrť je začiatkom Života a Život začiatkom Smrti. Tieto dve veci sú neoddeliťeľné a hlavne neexistujú jedna bez druhej.
Poznať Smrť je umenie. Je množstvo tvárí Smrti. Mŕtvy po boji, chorí ktorí umreli po dlhej chorobe. Smrť po katastrofe, či od hladu.
Ale Smrť je stále tá istá. Či už Smrť dieťaťa v Afrike od hladu, alebo fanatika, ktorý na sebe odpálil bombu.
Väčšina ľudí berie Smrť ako niečo nepatričné, cudzie a neprirodzené. Východné filozofie majú k smrti otvorený a hlboký vzťah. Je pre nich učiteľom a bránou ďalej. V Európe je to hlavne Strach, ktorý Smrť vzbudzuje. A pri tom neexistuje sposob ako sa jej vyhnúť a Strach nám prináša viac stresu a úzkosti. To že zanikne naše telo neznačí koniec sveta :-) a hlavne každý z nás je nahraditeľný. Každý jeden. My nie sme niečo viac. Snažíme sa oklamať Smrť a klameme Život a sami seba. Hýčkame sa na vlnách nenahraditeľnosti, dokonalosti a vedomostí.
A zabúdame žiť.
Len niektorý si dokážu vystreliť zo Smrti, zavtipkovať s ňou. Sú to ľudia, ktorí pri pomyslení na Smrť nemajú strach ani nepríjemné pocity. Nevyhľadávajú ju, ale ani sa nesnažia od nej ujsť. Sú to väčšinou tí, ktorí vedia, že nekončíme tam kde telo. Nekončíme tam kde myseľ. Sme niečo viac, čo sa nevyčerpá týmto životom. Sme ako Luna, máme dve strany aj napriek tomu, že vidieť iba jednu. To však nebráni tomu aby existovala i druhá. A nie je ani jasné, ktorá strana je reálnejšia.
Jedine fantázia jednotlivca je tým Démonom, ktorý prináša Strach zo Smrti. Strach z nepoznaného. Predkladá množstvo variant s dokonale vykreslenými podrobnosťami.
Fantázia prináša príšery pod posteľ. Víly do lesa či prievozníka na rieku Styx.
Fantázia však nie je tvorcom Smrti. Tá tu bola, je a bude. Súčasť Sveta a Života. Smrť je Tvorcom, zo Smrti sa rodí nový Život. Život je ničiteľom. Rozkladá všetko živé pomaly a isto tvorí z toho Smrť.
Symbióza Života a Smrti je rovnaká ako negatívnych a pozitívnych síl tvoriacich človeka. Negatívne /deštrukčné sily človeka obiehajú telom a snažia sa expandovať. Pozitívne sily človeka naopak sa snažia kolabovať a vďaka ich vyrovnanosti človek žije. Keď však sa tieto sily dostanú mimo človeka zmenia sa. Negatívne sa budú snažiť pritiahnuť negativitu a vpadnúť dnu, kdežto tie pozitívne budú expandovať a odtláčať negativitu.
Tak je to i so Životom a Smrťou. a vhodnejšie by bolo Smrť nazvať Zmenou.
Komentáre